Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

ZOMREL FEDOR KRIŠKA (1935-2011) | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Výstavy GMB


Pozrite si celý archív výstav

Vedeli ste, že

ďalší originál Tilgnerovej fontány Tritón a nymfa na nádvorí Mirbachovho paláca stojí vo viedenskej Volksgarten?

ZOMREL FEDOR KRIŠKA (1935-2011)

Fedor Kriška

Fedor Kriška

Výtvarný teoretik, galerista a publicista sa narodil 1. júna 1935 v Tisovci, ktorý mal za sebou značný kultúrny a spoločenský rozmach. V Tisovci navštevoval aj gymnázium, v rokoch 1954 až 1958 študoval Dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tesne pred ukončením štúdií bol zo školy ako  synovec Vladimíra Clementisa vylúčený. Napriek nedokončenému vzdelaniu vzhľadom na jeho odbornú činnosť od roku 1963 do roku 2000 pôsobil v Galérii mesta Bratislavy ako odborný pracovník, námestník pre hlavnú činnosť a v rokoch 1993 až 1996 bol poverený jej vedením.  Počas dlhoročného pôsobenia vo funkcii námestníka GMB vo výraznej miere pripravoval dramaturgiu výstav GMB, v mnohom zabezpečoval chod galérie a odborne pripravoval množstvo výstav a projektov. Dôležitým bolo pre neho budovanie profesionality v galerijnej práci, osobne ho naplňovalo neustále stretávanie sa s mnohými zaujímavými ľuďmi. Galéria by podľa jeho slov mala „svojho návštevníka obohacovať: či už v oblasti estetického a citového zázemia, alebo v rozširovaní vedomia kultúrno-historických súvislosti minulých storočí, ako aj pomáhať pochopiť vývin a najsúčasnejšie trendy v domácej a zahraničnej kultúre a umení. Mala by svojho návštevníka oslovovať, mala by mu odovzdávať pozitívne impulzy k životu, rozširovať jeho schopnosti imaginatívneho vnímania sveta...“ V roku 1993 preberal Galériu mesta Bratislavy v zložitom postavení, ktoré bolo zapríčinené najmä výrazným redukovaním finančných príspevkov zo strany magistrátu a neprideľovaním žiadnych financií na nákup umeleckých diel. Uskutočňovaniu dlhodobejších vízií mu bránilo aj jeho nemenovanie za riaditeľa GMB, resp. nevypísanie výberového konania na miesto riaditeľa. Okrem toho musel čeliť pokusom o násilné a nezmyselné zlúčenie Galérie mesta Bratislavy s Mestským múzeom (dnes Múzeum mesta Bratislavy). Napriek tomu sa mu podarilo udržať pomerne vysokú úroveň realizovaných výstav, vďaka kontaktom najmä so zahraničnými  kultúrnymi inštitúciami v Bratislave zabezpečil aj realizáciu viacerých významných zahraničných výstav na pôde GMB. Podporoval svojich pracovníkov vo vzdelávaní, umožňoval im zúčastňovať sa rôznych programov, seminárov či štipendií a obhajoval samostatnosť a koncepčnú tvorivosť odborných pracovníkov. V roku 1996 bol po nástupe na miesto riaditeľky GMB Zuzany Hanzelovej preradený na miesto kurátora, po nástupe Ivana Jančára na miesto riaditeľa GMB o rok neskôr bol menovaný za námestníka riaditeľa.
Kurátorsky pripravil desiatky výstav a katalógov slovenského umenia 20. storočia doma i v zahraničí. Ako jeden z prvých sa začal systematicky venovať autorom zo Skupiny Mikuláša Galandu. Z výstav realizovaných v priestoroch GMB uveďme aspoň niekoľko významných:   Milan Laluha (1967), Alexander Ilečko: Sochy, kresby, keramika (1970),  Ondrej Zimka (1981), Albín Brunovský (1989), Jozef Jankovič 1960 – 1990 (1990), Veronika Rónaiová.  Enigma (1998). Od roku 1991 sa podieľal na projekte výstav 6+6 (neskôr 6+7) spočívajúcej v slobodnom výbere autora na prezentáciu v GMB, ako hlavný kurátor sa podieľal na projekte Rozpamätávanie 1 – 9, ktorý sa začal realizovať už v roku 1990 a pokračoval až do roku 1998 a mal za ambície nanovo mapovať slovenské výtvarné umenie od roku 1948 až po súčasnosť.   Z výstav mimo priestorov GMB spomeňme: Albín Brunovský. Landengalerie, Berlín (1967), Jozef Šturdík. Galerie Václava Špálu, Praha (1974), Paľo Tóth: Sochy, Kresby 1967 – 1979, Galéria M. A. Bazovského, Trenčín (1979), Michal Studený: Obrazy 1973 – 1983. Galéria C. Majerníka, Bratislava (1983), Dušan Polakovič. Chvála bláznivosti. Perugia Gallery, Bratislava (2004), Ján Berger a Xénia Bergerová. Jarný dvojhlas. Martin (2006), Milan Bočkay a Klára Bočkayová. Podobné a rozdielne dialógy. Martin  (2006).
Počas svojho pôsobenia publikoval v dennej i odbornej tlači množstvo umenovedných statí s výrazným literárnym akcentom.  Až po svojom odchode s Galérie mesta Bratislavy sa začína venovať intenzívne aj rozsiahlejším publikačným projektom a v priebehu prvého desaťročia 21. storočia bol autorom alebo spoluautorom viacerých monografií, ako Miroslav Cipár (2002), Magický svet Dušana Kállaya (spolu s Ivanom Jančárom, 2004), Miroslav Cipár: Knihy, kresby, ilustrácie (2005), Agnesa Sigetová (spolu s Ivanom Jančárom, 2007), Katarína Vavrová (2008), Kamila Štanclová: Dni a sny (2009). V  roku 2005 sa za dovtedajšiu umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia stal laureátom Ceny Mariana Várossa, v roku 2009 získal Cenu Andreja Kmeťa. Uskutočnil viacero súkromných študijných ciest po európskych mestách, ako Paríž, Londýn, Benátky, Florencia, Rím, Kassel a mnohé ďalšie. Popri publikačnej činnosti externe aj naďalej spolupracoval s Galériou mesta Bratislavy, kde realizoval niekoľko výstav, ako Stará Bratislava očami Milana Dobeša, 2003; Malé grafické formy Hommage a Karol Ondreička 1974 – 2003, 2003, Agnesa Sigetová: Dvadsať rokov na šikmej ploche, 2003 (spolu s Ivanom Jančárom), autorsky spolupracoval aj s ďalšími kultúrnymi inštitúciami.

Ivan Jančár

 Rozlúčka so zosnulým bude v stredu, 12. januára 2011 o 12 h. v bratislavskom Krematóriu.

 

 

 

 

 

 

 

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Portrét Karola VI. (III.) ako uhorského kráľa
Autor: Johann Jacob Matern di Cilano
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.