Patrik Kovačovský: Re – interpretácia, 2000, faximília, kov, sklo, 60x40x5 cm. GMB, inv. č.  A 6218. Zakúpené od autora v roku 2006

   Viem, žeby som mal písať o jednom diele. Začnem však úplne ináč, pekne zoširoka. 27. septembra sa otvorila v Oblastnej galérii v Liberci výstava Plus. Mínus. Súčasné slovenské umenie zo zbierok Galérie mesta Bratislavy. Predstavuje akvizície našej galérie od roku 1993, teda obraz o tom, čo sme túžili a aj reálne mohli do našich zbierkových fondov zakúpiť. Svojimi dielami sú  (v kurátorskej koncepcii Zsófii Kiss-Szemán) prezentovaní: Alena Adamíková, Jozef Bajus, Peter Bartoš, Róbert Bielik, Erik Binder, Marko Blažo, Klára Bočkayová, Miloš Boďa, Albín Brunovský, Stanislav Bubán, Ivan Csudai, Michal Czinege, Michal Černušák, Martin Derner, Eja Devečková, Andrej Dúbravský, Jana Farmanová, Daniel Fischer, Martin Gerboc, Ašot Haas, Bohdan Hostiňák, Robert Jančovič, Jozef Jankovič, Filip Jurkovič, Dušan Kállay, Juraj Kollár, Patrik Kovačovský, Matej Krén, Marek Kvetán, Matúš Lányi, Otis Laubert, Marcel Mališ, Svätopluk Mikyta, Ilona Németh, Roman Ondák, Igor Ondruš, Ildikó Pálová, Štefan Papčo, Milan Paštéka, Oľga Paštéková, Andrea Pézman, Rastislav Podoba, Juraj Puchovský, Dorota Sadovská, Martin Sedlák, Boris Sirka, Laco Teren, Vlasta Žáková. Teším sa z tejto výstavy, takto spolu som diela týchto autorov predtým ešte nevidel.

     Za dielo mesiaca som si vybral jedno z nich. Re – interpretáciu od Patrika Kovačovského, ktorú pôvodne vytvoril pre Expo 2000 v Hannoveri, kde som bol kurátorom výtvarnej časti slovenského pavilónu. Patrik Kovačovský je multimediálny umelec pracujúci s rôznymi, často netradičnými materiálmi, zvykne aj vkladať do svojich diel niečo dávnejšie. Cituje, konzervuje a analyzuje. Presne takéto je aj dielo Re – interpretácia. Používa faximíliu charakterových hláv Franza Xavera Messerschmidta. Barokového sochára, ktorý väčšinou v Bratislave vytvoril neskutočne nadčasovú sériu 49 hláv (dnes je známych 38 originálov.) s expresívnymi až satyrickými výrazmi s úškľabkami a úškrnami. Nad túto faximíliu pripevňuje niekoľko lúp, ktorými je možné pohybovať a vidieť tak zväčšeniny jednotlivých charakterových hláv. Táto jeho citácia má svoju zvláštnu poetiku, hlavy vytvorené v rokoch 1770-1783 sú tu konfrontované s chladnými materiálmi sklom a kovmi, bezprostrednosť a spontánnosť je analyzovaná dnešnou chladnou dobou.

                                                                                  Ivan Jančár