Juraj Meliš: Žil, 1971, kombinovaná technika, drevo, kov, 50x70x50 cm, inv, číslo D3 4. Prevedené do zbierok GMB v roku 2017.

   Nebude to teraz ani tak o diele mesiaca, ale skôr o zbierke. V rokoch 2011 až 2013 vtedajší riaditeľ Galérie Cypriána Majerníka Richard Gregor vybudoval pre túto galériu zbierku 84 umeleckých diel, prevažne z darov umelcov. Jej základnou ideou bolo prezentovať diela autorov vytvorených do piatich  rokov od ukončenia ich štúdií. Zoznam autorov je úctyhodný. Posúďte sami: Štefan Papčo, Pavlína Fichta Čierna, Rudolf Fila, Květoslava Fulierová, Vladimír Havrilla, Viktor Hulík, Július Koller, Stanislav Masár, Juraj Meliš, Svätopluk Mikyta, Marián Mudroch, Ivana Sláviková, Karol Weisslechner, Jana Želibská, Juraj Puchovský, Veronika Rónaiová, Pavla Sceranková, Peter Janáčik, Veronika Rónaiová, Peter Rónai, Dorota Sadovská, Eja Devečková, Filip Jurkovič, Igor Ondruš, Jiří Valoch. Ocitli sa tu takto diela z rôznych období, techník, tendencií, rôznych výtvarných prejavov, od klasickej kresby až po video art.  Richard Gregor si vyberal autorov, ktorí  po ukončení štúdií netápali, ale si vytvárali svoj špecifický výtvarný program. Vznikla takto i keď komornejšia, ale zaujímavo štrukturovaná zbierka.

    Po zrušení Galérie Cypriána Majerníka vyvstala komplikovaná otázka. Mestská časť Staré mesto už prakticky nemala reálne možnosti sa o zbierku kvalifikovane starať a ponúkla jej bezplatný prevod Galérii mesta Bratislavy. Na základe súhlasu autorov, Richarda Gregora, starostu a poslancov starého mesta, súhlasu ministerstva kultúry a právnych analýz bola koncom minulého roku zbierka kompletne prevedená do Galérie mesta Bratislavy, kde ju aj odsúhlasila Komisia na tvorbu zbierok GMB. Radi by sme ju teraz ukázali aj verejnosti a preto pripravujeme výstavu v termíne od 8. februára do 8. apríla v Pálffyho paláci v Galérii aktualít.

   Nechcel som preferovať nejaké dielo z tejto zbierky, tak som použil reprodukciu diela Juraja Meliša Žil, ktoré Richard Gregor vybral na pozvánku k tejto výstave. Priznám sa, že je to autor, ku ktorému som mal vždy mimoriadne blízko a ktorého tvorbu považujem za jeden z najoriginálnejších vkladov do rozvoja slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Už v roku 1970 vystavoval Prostredie 1 – Vidiecky dvor. Oproti pomerne tradične chápanému vzťahu k dedinskému prostrediu v slovenskom výtvarnom umení prichádzal s robustným, neuhladeným, neidealizovaným a neromantizujúcim vyjadrením vidieckeho prostredia, ktoré chápal ako Prostredie. Nezaprel sa v ňom ani duch jeho otca tesára.  Drevo nechával v  surovom stave, nespracúval ho stolárskym  a tobôž nie rezbárskym spôsobom, svoje diela sám často nazýval plebejskými.

O rok neskôr realizoval aj Prostredie II. – Les života. Ako jeden z prvých, ešte v čase umeleckého nezáujmu o ekologickú problematiku, vytvoril les so zvieratami a s pripevnenými terčami – ako objektmi ničenia i zabíjania – jeleňa či symbolickú sovu so slepeckou bielou palicou.

   Môžeme skonštatovať, že roky 1970 – 1971 patria k jedným z vrcholov jeho tvorby. O rok neskôr sa už zatvára jeho výstava práve v Galérii Cypriána Majerníka a na dlhé roky nemôže verejne prezentovať svoju sochársku tvorbu. Komorná inštalácia Žil patrí práve do tohto obdobia. Témou však nie je vidiecke prostredie, ale práve mestské, jeho život, kultúra, vytvára strohé nápisy ako Kino, Divadlá, Koncerty Výstava,  ako aktívny športovec nevynechá ani zápas Slovan – Dukla. Všetko je vo farbách našej vlajky, do dreva vyrezáva siluety ľudských postáv a na dolnú pravú stranu umiestňuje  malý krížik s nápisom Žil, ako skonštatovania pominuteľnosti našej existencie.  Opakujem však, v tomto prípade nie je podstatné toto dielo, ale celá kolekcia, ktorú sme s potešením prijali do zbierkového fondu Galérie mesta Bratislavy.

                                                                                              Ivan Jančár