1853. Olej na plátne, 100 x 137,7 cm. Značené a datované vľavo dole: R v. Haanen 1853. Zbierka Galérie mesta Bratislavy, inv. č. A 6089. Reštaurovala Katarína Schnitzerová v roku 1993.

V roku 1992 zakúpila Galéria mesta Bratislavy z bratislavských starožitností veľkorozmernú maľbu s motívom zimnej krajiny od pôvodom nizozemského maliara Remiho (Remyho) van Haanena. Autor, pochádzajúci z umeleckej rodiny, sa narodil 5. januára 1812 v severnom Brabantsku – v Oosterhoute. Učil sa u svojho otca Kaspara (1778 – 1849) a u známeho špecialistu na zvieracie motívy Jana van Ravenswaya (1789 – 1869) v Hilversume. Následne bol činný v Utrechte a Amsterdame. V roku 1836 sa usadil vo Viedni, kde pokračoval v štúdiu na tamojšej Akadémii. Tam sa aj oženil a v roku 1844 sa mu narodil syn Cecil, ktorý sa stal tiež maliarom. Podnikol množstvo študijných ciest, napríklad do Francúzska, Ruska či Talianska. Absolvoval aj krajinárske štúdium v Bakonskom lese v Uhorsku, v Budapešti krátko pôsobil ako poradca umeleckej zbierky rodu Eszterházy. Bol členom viacerých umeleckých akadémií, v roku 1846 dostal od kráľa Willema II. Nizozemského (1792 – 1849) rytierske vyznamenanie Rad dubovej koruny. Haanen bol maliarom a grafikom, ale aj známym znalcom umenia. Jeho diela sú zastúpené v najvýznamnejších európskych zbierkotvorných inštitúciách. Pravidelne vystavoval v rodnom Holandsku, počas pôsobenia vo Viedni bol členom rôznych umeleckých spolkov vrátane Rakúskeho umeleckého spolku či Viedenského Künstlerhausu (1861 – 1872 a 1876 – 1888), o čom svedčí aj nápis na originálnom ráme tohto diela (Oest. Kunst-Verein 1854). Roku 1888 si oficiálne zmenil meno na van Haanen. Zomrel ako 82-ročný 13. augusta 1894 v štajerskom Bad Aussee.

Haanen bol veľmi plodným umelcom, špecializoval sa na krajinomaľbu, ktorá sa ako samostatný výtvarný žáner etablovala v 16. storočí, pričom najmä v umeleckom prostredí jeho rodiska sa rozvinula do viacerých podžánrov, ako napr. horská, lesná, morská či prímorská krajina. Z významných autorov 17. storočia, ktorých Haanen štýlovo napodobňoval, možno spomenúť Jana van Goyena (1596 – 1656), Salomona van Ruysdaela (1602 – 1670) či Jacopa van Ruysdaela (1628/9 – 1682). V raných tridsiatych rokoch 19. storočia prichádzali krajinári s novými riešeniami – dramatickým atmosférickým podaním prvkov a experimentovaním s koloritom. Stále však pretrvával záujem o realistické zobrazenia s jednoduchými motívmi bez pátosu (napr. tzv. barbizonská škola). Haanenovým obľúbeným motívom bol zimný les, doplnený niekoľkými štafážovými postavami. Vynikajúco ho vedel zachytiť buď ako nočnú krajinu so svitom mesiaca, sychravý zimný deň, alebo prostredie pri západe slnka so slabým zimným svetlom odrážajúcim sa od snehu.

Naše dielo zachytáva les so širokou cestou vedúcou k prázdnemu horizontu. Hĺbku graduje voľný priestor v prvom pláne s kríkmi, trávou a kmeňmi spadnutých drevín. V stredovej osi je umiestnený dominantný strom s opadaným lístím, vpravo od neho skupinka troch mužov so psom zbierajúca drevo. Ďalšie dve postavy práve vychádzajú z lesa. Atmosféra diela je ozvláštnená svitom slnka na obzore, ktoré zalieva celú scenériu teplým svetlom. Farebný kontrast voči tmavým stromom podtrhuje modrá obloha s rozptýlenými oblakmi.

Jana Luková

Výber z literatúry:

Grajciarová, Želmíra – Kiss-Szemán, Zsófia: Stredoeurópske maliarstvo a sochárstvo 1800 – 1918. Sprievodca stálou expozíciou. Bratislava: GMB, 2008.  

De Gruyter Allgemeines Künstler-Lexicon... Band 66 Gunten – Haaren 2010.

Büttner, Nils: Geschichte der Landschaftsmalerei. München: Hirmer Verlag, 2006.