Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

Sochár Robert Kühmayer a Bratislava | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Výstavy GMB


Pozrite si celý archív výstav

Vedeli ste, že

GMB v roku 2011 oslávila 50. výročie založenia?

Výstava

Sochár Robert Kühmayer a Bratislava

Mirbachov palác (pozrite kontakt)
27. 9. 2007 - 25. 11. 2007
Kurátor: Želmíra Grajciarová

Život a dielo Roberta Kühmayera 

    Výstava Sochár Robert Kühmayer a Bratislava je v poradí už štvrtou, po výstavách Viktora Tilgnera, Jána Fadrusza a Alojza Rigeleho, monografickou prezentáciou venovanou osobnostiam sochárstva konca 19. a prvej polovice 20. storočia na pôde Galérie mesta Bratislavy.      Hlavným podnetom na usporiadanie výstavy boli zmienky o sochárovi, ktoré sa objavili v roku 2006 pri realizácii projektu Bratislavský umelecký spolok 1885 – 1945. Galéria mesta Bratislavy získala v roku 1961 Kühmayerovu sochársku pozostalosť, ktorá doteraz nebola odborne spracovaná. Okrem nej má naša galéria v zbierkach väčšinu jeho prác, ktoré sú v Bratislave. Niekoľko komorných sôch je v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea, Múzea mesta Bratislavy a v súkromnom majetku. V Bratislave sa nachádzajú aj jeho fontány, náhrobky a dve monumentálne reliéfne realizácie, ktoré sú na výstave prezentované prostredníctvom veľkoplošných fotografií.    
    O živote Roberta Kühmayera, žiaľ, nie je veľa informácií. Narodil sa 1. novembra 1883 v Bratislave. O ranom detstve Roberta nemáme takmer žiadne overené údaje. Ako 16-ročný odišiel pracovať do sochárskej dielne Josefa Valentina Kassina (1856 – 1931) vo Viedni. Po piatich rokoch, v roku 1904, sa vrátil do Bratislavy. Vďaka štipendiu, ktoré získal od mesta, študoval v rokoch 1907 – 1910 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, v ateliéri bratislavského rodáka Bélu Radnaiho (Rauscha). V snahe zdokonaliť svoje doterajšie vedomosti sa rozhodol stráviť dva roky (1911 – 1912) v umeleckom centre Európy, v Paríži. Nastúpil na súkromnú akadémiu Julian a stal sa žiakom profesora Raoula Verleta.        
    Po parížskom pobyte sa v roku 1912 vrátil do rodného mesta, kde žil a tvoril až do roku 1945, keď emigroval do Viedne. V Bratislave sa Kühmayer zapájal do kultúrneho diania. Od roku 1913 až do roku 1939 bol členom Bratislavského umeleckého spolku (Pressburger Kunstverein, Pozsonyi Képzőművészeti Egyesület), a zúčastňoval sa na spolkových výstavách.
Robert Kühmayer sa vo všeobecnosti spomína ako skromný, dokonca až príliš skromný umelec. Ako dobrý človek s „veľkým srdcom“, ktorý mal veľmi rád deti. Jediné vlastné mu však zomrelo... Jeho životná púť sa skončila v marci 1972 vo Viedni, vo veku 89 rokov.  Sochárska tvorba Roberta Kühmayera súvisela predovšetkým s bratislavským kultúrnym prostredím. Jeho súčasníkmi boli Alojz Rigele (1879 – 1940) a Jozef Arpád Murman (1889 – 1944). Ich odborné štúdium a umelecké začiatky sa viažu k obdobiu monarchie. Zrelá fáza spadá približne do obdobia prvej Československej republiky. Okrem toho ich spájala aj príslušnosť k Bratislavskému umeleckému spolku. K najstarším zachovaným Kühmayerovým prácam, ktoré vytvoril ešte počas pobytu vo viedenskej sochárskej dielni J. Kassina či krátko po ňom, patrí Portrét Edmunda Mergla z roku 1904. Vychádza v ňom z tilgnerovských výtvarných princípov.
    Je pozoruhodné, že práce, ktoré vytvoril ako študent Vysokej školy výtvarných umení v Budapešti, nesú pečať vyhraneného výtvarného názoru a poukazujú na jemný umelecký cit a tvorivý potenciál. V roku 1907 vytvoril svoju prvú monumentálnu prácu – reliéf Nechajte maličkých ku mne prísť, v roku 1909 kompozíciu Vianoce v lese, po roku 1908 bronzový reliéfny náhrobok Elsy Markowetz a v roku 1910 Portrét muža (Štúdia hlavy) a neobyčajne pôsobivé sochy v duchu secesného symbolizmu Viera (Smútiaca žena) a Mignon s harfeníkom. Všetky tieto diela majú v podstate spoločný výtvarný názor, prezentujúci vtedy aktuálnu secesnú líniu sochárstva.
Kühmayer je príkladom toho, že pobyt v Paríži, mekke moderného umenia 20. storočia, ešte nie je zárukou toho, že v umelcovej tvorbe sa prejaví vzťah k experimentom moderného sochárstva. Konzervatívne ovzdušie akadémie Julian, predchádzajúce školenie či jeho umelecké cítenie mu možno nedovolili prekročiť hranice oficiálne uznávaného vkusu. Aj keď v niektorých komorných sochách ženských aktov cítiť maillolovského ducha. Priamo z parížskeho pobytu sa zachovalo len jedno jediné dielo – Boj kentaura s Lapithom z roku 1911.
    Keď sa po dvojročnom parížskom pobyte vrátil do rodného mesta, okamžite získal niekoľko verejných objednávok, z ktorých najznámejšia je Kačacia fontána z roku 1914. Okrem toho realizoval niekoľko náhrobkov z rokov 1913, 1917 a 1920, ktoré sú na Ondrejskom cintoríne.  Za zmenených spoločensko-politických podmienok po roku 1918 Kühmayer zjavne stratil možnosť realizovať oficiálne sochárske úlohy. Ďalšie vyhotovené dielo na verejnú zákazku je až z roku 1933, a to socha Barlolámača pre Piešťany. V spoluautorstve s Alojzom Rigelem vytvoril ešte v roku 1942 komornú fontánu Dievča so srnkou. Poslednou známou monumentálnou Kühmayerovou prácou je reliéf Roľníčka (žnica) a robotník z roku 1943.
    Od dvadsiatych rokov mala v jeho tvorbe dominujúce postavenie komorná plastika. Portréty, ale najmä ženský akt, ktorý už natrvalo ostal stredobodom jeho tvorivého záujmu, či už v plne plastickej, alebo reliéfnej podobe. Priklonil sa tým k neexpresívnej línii sochárskeho prejavu. Pri ženských postavách volil väčšinou statický pokoj, vyrovnanosť (Kľačiaci akt ženy, Kúpajúca sa, obe z dvadsiatych rokov či Eva z roku 1936). Časom sa nevyhol stereotypu opakujúcich sa schém (Žena so zdvihnutými rukami, Ženský akt so zopätými rukami alebo Ženský akt s rukou nad ľavým prsom, všetky z tridsiatych rokov). Najmä v niektorých reliéfoch z  obdobia okolo roku 1936 badáme zosilnenie lyrického akcentu a postupné zjednodušovanie foriem (Žena vchádzajúca do kúpeľa, Žena vychádzajúca z kúpeľa, Žena s jablkom – Eva či Kľačiaci ženský akt).   Za zmienku stojí aj jedna zaujímavosť týkajúca sa technológie materiálu, s ktorým Kühmayer pracoval. V roku 1930, po štyroch rokoch práce, skúmania i nezdarov, vynašiel umelý kameň – kamennú hmotu, ktorá sa dala liať do formy rovnako dobre ako bronz. Kühmayer urobil v umelom kameni portrétne busty, ale aj rôzne reliéfy.   Je paradoxom, že táto výstava je jeho prvou samostatnou prezentáciou v Bratislave, napriek tomu, že Robert Kühmayer zaujíma svoje pevné miesto v dejinách nielen bratislavského, ale aj slovenského sochárstva.

Želmíra Grajciarová, kurátorka výstavy

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Ďalšie výstavy/akcie


Mirbachov palác / Výstava
Autori: Iva Durkáčová, Ľuboš Kotlár, Mira Kubáňová, Martina Mäsiarová, Ján Skaličan
Kurátor: Gabriela Smetanová
10. 7. 2018 - 30. 9. 2018
Mirbachov palác / Výstava
Autor: Peter Roller
Kurátor: Ivan Jančár
28. 6. 2018 - 2. 9. 2018
Pálffyho palác / Výstava
Autorka: Monika Pascoe Mikyšková
Kurátorka: Ruth Peterová
19. 6. 2018 - 23. 9. 2018
Pálffyho palác / Výstava
Autor: Rudolf Sikora
Kurátori: Katarína Bajcurová, Rudolf Sikora
3. 5. 2018 - 30. 9. 2018
Mirbachov palác / Výstava
Autor: Daphne Guinness
Kurátor: Lucia Ramljaková
26. 4. 2018 - 9. 9. 2018
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Mešťanosta Prešporka Heinrich Justi
Autor: Kornel Spányik (1858 – 1943)
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.