Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

REŽ A RY! Tematizácia súčasného drevorezu/ drevorytu a linorezu/ linorytu | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Výstavy GMB


Pozrite si celý archív výstav

Vedeli ste, že

GMB pred rokom 1975 sídlila v priestoroch Primaciálneho paláca?

Výstava

REŽ A RY! Tematizácia súčasného drevorezu/ drevorytu a linorezu/ linorytu

Pálffyho palác (pozrite kontakt)
13. 12. 2007 - 24. 2. 2008
Kurátor: Richard Gregor


    Mohlo by sa zdať, že zvoliť za tému výstavy jednu z možných techník výtvarnej tvorby je spôsobené nedostatkom fantázie.
Z môjho hľadiska je to však forma provokácie k úvahám o tradičných limitách pomenúvania diel a tendencií, s ktorými v slovenskom (nielen) súčasnom umení zápasíme. Je totiž pomerne zarážajúce s akou vervou sa napríklad stále spomína a presadzuje znovuzrodenie súčasnej slovenskej maľby. Pritom v mnohých prípadoch už sledujeme len jej retardačné podliehanie vkusu nezrelého trhu, ktoré sa dotklo aj niektorých prestížnych podujatí, neschopných odbúrať jej sebauspokojivú poplatnosť a očividnú stagnáciu.
Paradoxným úmyslom tejto výstavy je teda snaha postaviť otázku o trhovej úspešnosti. Aj preto sme pod spoločnou licenciou drevorytu/linorytu siahli k najrôznejším médiám (od techniky práce s drevom a linom, po ich priamu či symbolickú tematizáciu), a z rovnakého dôvodu sme tiež siahli k širokej škále možného výrazu (od novo-avantgardných intencií po insitné). Iným mojim úmyslom je dať do úvodzoviek tzv. „mýtus pokroku“, v našej kunsthistórii najviac kritizovaný Tomášom Štraussom, s plným vedomím, že určité substráty strešnej témy „Slovenského mýtu“ sú stále v obehu a nedopovedané.
    Keď sa u nás povie drevoryt, znie to ako historická spomienka, myslím, že väčšinou si predstavíme podobné: (Štefánika s Gauguinovými matricami), Králove drevenice, fullovské idealizácie, prípadne zmetákovského Jóba, či inak ladené sociálne, alebo aj socialistické expresie. V minulosti bola jednotlivým technikám grafiky venovaná koncentrovanejšia pozornosť, napríklad dnešné banskobystrické Trienále Súčasná slovenská grafika začalo v roku 1967 ako medzinárodné bienále drevorytu. Od začiatku 90. rokov sa táto téma u nás samostatne v progresívnej podobe neobjavila, bola zatienená novšími technikami reprodukovateľného umenia a novými médiami ako takými.
    Pritom, tá vizuálna spomienka a predstava je úplne legitímna a doložiteľná. Ide o kód, ktorý, či si to pripúšťame, alebo nie, svojím podielom reprezentuje našu zvykovo získanú predstavu o „národnom (vizuáli?)“ – v pozitívnom i sprofanovanom, historickom aj pretrvávajúcom romantickom zmysle. Autori nám tu zľahka podávajú príbehy z minulosti aj súčasné a to ma privádza k otázke o motivácii, a k otázke, akým spôsobom ovplyvňuje historizujúci rám čítanie súčasného umenia.
Jednou motiváciou je voľba nepoužívanej klasickej techniky v snahe o originalitu, možno až o intelektuálno-formálnu provokáciu, a zároveň fascinácia ňou samotnou. Prvú skupinu autorov som k účasti oslovil spomedzi tých, ktorí sa drevorytu a linorytu už venovali.
Druhou je konceptuálna prešmyčka. Zadaná technika sa stáva témou pre parafrázu a metaforické čítanie. Na výstave sa to prejavilo formálnym odklonom, ale zároveň vnútorným odkazom na rytie, bolesť, ničenie, znefunkčnenie a z nich vyplývajúci eventuálny (ne)dialóg. Do druhej skupiny autorov som oslovil tých, u ktorých som predpokladal afinitu k tomuto typu uvažovania a tvorby, prípadne aj v súvislosti so zameraním ich štúdia, a to aj napriek tomu, že sa grafike po škole nevenovali.
    Na čítanie aktuálnych tém v technikou nadobudnutom historizujúcom ráme zatiaľ u nás veľa podnetov nemáme; aj progresívni autori, ktorí sa venujú napríklad kresbe, alebo grafike sú dnes stále mnohými teoretikmi považovaní za mainstream – je to spôsobené veľkou prevahou tých, ktorí naozaj mainstreamom sú. Z mnohých by som však rád aspoň jedno rozuzlenie spomenul – práca s historickým vedomím a nazeraním na minulosť i súčasnosť je na tejto výstave silne zastúpená, priamo či v náznakoch je spoločným menovateľom viacerých „príbehov“. Nechcem tento fenomén, stojaci oproti inej konceptuálnej tvorbe preceňovať ani podsúvať, ale domnievam sa, že seba-historická referencia média sa najmä v takto postavených príbehoch najlepšie aktualizuje.

 Richard Gregor, 13. december 2007

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Ďalšie výstavy/akcie


Mirbachov palác / Výstava
Autor: Josef Lada
23. 11. 2018 - 24. 2. 2019
Pálffyho palác / Výstava
Kurátorka: Alexandra Tamásová
15. 11. 2018 - 20. 1. 2019
Mirbachov palác / Výstava
Autor: Péter Korniss
1. 11. 2018 - 13. 1. 2019
Pálffyho palác / Výstava
Autor: Daniel Boschung
1. 11. 2018 - 13. 1. 2019
Oblastní galerie Liberec, Lázně / Externá expozícia
Kurátori: Zsófia Kiss-Szemán, Zuzana Štepanovičová
27. 9. 2018 - 6. 1. 2019
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Portrét Karola VI. (III.) ako uhorského kráľa
Autor: Johann Jacob Matern di Cilano
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.