
Vedeli ste, že
v rokoch 1979 – 1993 existovala v GMB Galéria dieťaťa?

Psychostereotaxia
Zoskupenie
BAHAMA vzniklo v roku 1978 v Bratislave ako voľné združenie troch
autorov, ktorí sa sporadicky spájali v kolektívnej identite umeleckej
skupiny. Založili ju fotograf Pavol Breier (1952 Bratislava), výtvarník Peter
Horváth (1949 Bratislava) a historik a teoretik umenia Radislav
Matuštík (1929 Čejč – 2006 Bratislava). Skupina nadviazala na konceptuálne
odmietnutie umelosti a vyprázdnenej estetiky oficiálneho umenia, ktoré azda
nakritickejšie zaznelo v dielach Júliusa Kollera ako „umeNIE.“ Jej činnosť
kulminovala na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia a v ústraní mimo
inštitúcií reagovala na politické a kultúrne prostredie obdobia
normalizácie. Členovia mali popri spoločnej aj vlastnú tvorbu. Radislav
Matuštík bol kritik, kurátor a spoluorganizátor podujatí na neoficiálnej
výtvarnej scéne na Slovensku. Pavol Breier pôsobil ako horolezec
a fotograf a v BAHAMA mal trojakú rolu organizátora/účastníka akcií a autora
fotografií a tvorcu viacerých autorských kníh ku skupinovým projektom.
BAHAMA
sa často čerpala kreatívne zúčastňovala na kolektívnych akciách iných
undergroundových umelcov a skupín. Takto vznikli príspevky k projektu
Argília Alexa Mlynárčika, k akciám
Petra Meluzina a k iniciatíve Terén,
niekedy aj s ďalšími autormi ako Rudolfom Sikorom či Jurajom Melišom. Neoficiálna
scéna po roku 1970 priniesla viaceré projekty a mystifikácie motivované viac
alebo menej romantickými únikmi do vesmíru či nespútanej prírody.
Na fiktívnej Galérii Ganku, ktorej hlavným protagonistom bol Július
Koller, participoval aj Pavol Breier. Ešte v roku 1981 zrealizoval skutočné
výstupy na vrcholy Nakra Tau a Ušba v pohorí Kaukaz s vlajkou
BAHAMA.
Diela
skupiny BAHAMA využívali fotomédium na vytvorenie záznamu fiktívnych udalostí,
ktoré (niekedy aj pomocou zvolených fototechník a montáže) pôsobili svojou
absurdnosťou ako krivé zrkadlo nastavené vtedajšej spoločnosti. Akcie
a pseudo-akcie boli kritikou post-normalizačného status quo – verejnej lži
a „vysmiatej blbosti“ (Václav Havel), na ktorej všetci participovali napriek
tomu, že jej už nikto neveril. Propaganda využíva silu fotografie byť „tieňom“
reality a pravdy (Susan Sonntag), dôkazom, že sa niečo stalo. Aktivity
a diela skupiny BAHAMA subverzívne pracovali práve s mocou fotografie
ratifikovať vymyslené deje ako pravdivé udalosti v nedávnej minulosti. Vo
svojich jazykových hrách si zvolili inverziu metód socialistického realizmu,
ktorý mal divákovi predkladať uveriteľnú ale ideologicky manipulovanú fikciu
o blízkej budúcnosti. Výstupy skupiny BAHAMA, ktoré do akcie a fotografie
programovo zapájali paradox a hyperbolu, sú špecifické precíznosťou a vlastným
vizuálnym štýlom. Je signifikantné, že skupina vznikla rok po hnutí odporu voči
socialistickému režimu Charta 77 v Československu, ktorý sa následne
celkom demaskoval, až v novembri 1989 skončil masovými protestami
a tzv. Nežnou revolúciou. Viacerí konceptuálni a akční umelci koncom
70. rokov intuitívne súzneli s obratom k fotografii ako k nosnej
obrazotvornej zložke umeleckého diela a po analytickom konceptualizme sa tak aj
na Slovensku vrátila do progresívneho vizuálneho umenia sila (aj) fotografického
obrazu.
Názov
výstavy je totožný s emblematickým dielom skupiny z roku 1979, ktoré
vyšlo ako typická kniha-leporelo o (fiktívnej) operácii psychiky umelca.
Základom boli informácie a fotografické obrazy o skutočnej stereotaktickej
metóde využívanej v psychiatrii a neurochirurgii. Sprievodný „návod“ podpísaný
ZSVU je kombináciou textov z dobových zjazdov Zväzu socialistických výtvarných
umelcov a Matuštíkovho „teoretického“ výkladu. Pseudovedecky popisuje ako „reštrukturalizáciou
osobnosti“ stvoriť konformného umelca a posunúť ho smerom „k
submisívnosti, konvenčnosti, konzervatívnosti a závislosti na skupine“.
V ďalších akciách a projektoch skupiny BAHAMA nachádza divák rôzne
motívy vychádzajúce z atmosféry minulého režimu, idey odporu individuality
voči totalite, niekedy skryté do interpretácie umeleckých diel. Vyžarujú aj iróniu,
sarkazmus a výsmech. Preto sa nemožno ubrániť ani paralelám zo súčasnej
politickej a spoločenskej situácie, ktorá dnes hýbe Slovenskom. Historický
odkaz skupiny BAHAMA sa tým aktualizuje.
LGS