Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

50 ROKOV TALIANSKEJ MÓDY | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Výstavy GMB


Pozrite si celý archív výstav

Vedeli ste, že

Galéria mesta Bratislavy vydáva detských sprievodcov k výstavám?

Výstava

50 ROKOV TALIANSKEJ MÓDY

Autor: Fiorella Galgano a Alessia Tota
Pálffyho palác (pozrite kontakt)
3. 6. 2010 - 21. 10. 2010

alize-logo.jpg

Logo-Studio-Galgano.png

dolcevitaj.jpg

logo_originalePNG.png

                           
 “50 ROKOV TALIANSKEJ MÓDY”
štýl a kreativita  “made in Italy”
kurátorky Fiorella Galgano a Alessia Tota


            

           Ďalšou zastávkou výstavy “50 rokov talianskej módy” pokračuje jej púť Európou, tá bude pri príležitosti štátneho sviatku Talianskej republiky dňa 2. júna 2010 v Bratislave. Svoje brány jej otvorí Galéria mesta Bratislavy v historickom centre mesta, kde bude výstava otvorená dňa 3. júna 2010 zaprítomnosti kurátoriek a veľvyslankyne Talianskej republiky na Slovensku J.E. Brunelly Cornacchia Borzi.

            Kurátorkami výstavy sú Fiorella Galgano a Alessia Tota, pripravili ju v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí Talianska, jeho odborom pre propagáciu a kooperáciu v oblasti kultúry, s Veľvyslanectom Talianskej republiky v Bratislave a s Talianskym kultúrnym inštitútom pod vedením profesorky Teresy Triscari.

“50 rokov talianskej módy” je výstava, ktorá prostredníctvom exponátov “rozpráva” príbehy protagonistov “made in Italy”, počnúc zrodom slávnej haute couture v roku 1950 až do dnešných čias. Doplnená je modelmi všetkých protagonistov dokazujúcimi štýl, ktorý každého z nich preslávil,  naaranžované sú na Bonaveriho umeleckých figurínach. Vo vitrínach je vystavený celý rad nezverejnených výtvorov, diel šperkárov a majstrov spomedzi výrobcov módnych doplnkov. Výstavu korunuje film zachytávajúci vrcholné momenty talianskej módy.
Koncepcia expozície je zostavená tak, aby nielen zachytila progresívny vývoj talianskej módy, ale aj ponechala individuálny priestor pre každého z návrhárov.

            Výstava tak zachycuje najvýznamnejšie značky haute couture a prêt-à-porter:

Dámska haute couture. Renato Balestra, Franco Ciambella, Raffaella Curiel, Marella Ferrera, Sorelle Fontana, Egon Furstenberg, Galitzine, Gattinoni, Lancetti, Antonio Marras, Gai Mattiolo, Lorenzo Riva, Sarli,  Schuberth, Valentino.
Pánska haute couture. Brioni, Litrico.
Prêt-à-Porter. Emilio Pucci, Walter Albini, Giorgio Armani, Laura Biagiotti, Mariella Burani, Roberta di Camerino, Roberto Cavalli, Enrico Coveri, Dolce & Gabbana, Etro, Fendi, Salvatore Ferragamo, Gianfranco Ferrè, Alberta Ferretti, Nazareno Gabrielli, Genny, Gherardini, Gucci, Krizia, La Perla, Max Mara, Missoni, Moschino, Prada, Roberta Scarpa, Ermanno Scervino, Luciano Soprani, Trussardi, Versace. Gioielli. Helietta Caracciolo.

Púť výstavy “päťdesiat rokov talianskej módy” začala v roku 1998 v Mexico City, potom nasledovali ďalšie zastávky: Bogotà (1998), Brasilia (1999), Sao Paolo (1999), Rio de Janeiro (1999), Niteroi (1999), Curitiba (1999), Montevideo (2000), Antigua Guatemala (2001), Panama (2001), Lima (2001) a Tokio (2001). Túto impozantnú výstavu hostili vo svojich priestoroch najznámejšie svetové múzeá, za všetky snáď len niektoré: kultúrny komplex Julio Préstes v Sao Paolo,  Bellas Artes Museum v Riu a Mexico City,  Memorial Museum v Curitibe,  Italian Museum of Art v Lime a Odakyu Museum v Tokiu. Potom nasledovala Európa:  Museé des Tissus et Art Decoratif  (Lyon, 2003);  Koningin Fabiolazaal (Antverpy, 2003). Na ďalekom východe výstava navštívila: Seoul, 16. máj 2002 (Korean Institute of Design);  Hanoi, 25. máj 2002 (Melià Cultural Centre);  Tian Jin, 7. jún 2002 (Italian Business Park); Nai Dilli, 18. október 2002 (The Ambassador of Italy Residence); Bombaj, 2. december 2002 (Tata Theatre); Kalkata, 16. február 2003 (Victoria Memorial Museum); Kuala Lumpur, 27. november 2004 (National Art Gallery); Hong Kong, 3. máj 2005 (International Finance Centre); Jakarta 15. december 2005 (Gedung Arsip Nasional); Taipei 17. február 2006 (Taipei Fine Arts Museum); Moskva 14. máj 2007 (Petrovskij Passaž); Kyjev 10. október 2007 (Múzeum Chanenka); Varšava  3. marec 2008 (Sciences and Culture Palace); Solún 17. september 2008 (Palais des Sports); Atény 20. marec 2009 (Istituto Italiano di Cultura); Reggio Calabria 12. júl 2009 (Villa Genoese Zerbi); Viedeň 8. december 2009 (Museumquartier)………  

Všetky exponáty sú zapožičané z archívov jednotlivých značiek, s výnimkou niekoľkých kusov pochádzajúcich zo súkromných zbierok, napríklad večerné atlasové šaty od Schubertha (1950), ktoré boli vyfotografované aj do Encyklopédie módy (majiteľ Elsa De Giorgi) a šaty s kabátikom zo zlatého brokátu (1958), takisto od Schubertha (majiteľ Mariella Giurato Sacchi).
Niektoré kreácie reprezentujú určitý konkrétny historický moment, takže nám ponúkajú skutočný prierez talianskou spoločnoťou. Sú to modely, ktoré sa stali symbolmi obdobia “La Dolce Vita”, kedy bola móda veľmi úzko spätá s neorealistickou aj hollywoodskou kinematografiou. Príkladom môžu byť talárové šaty navrhnuté sestrami Fontanovými pre Avu Gardner (1956) a neskôr pre Anitu Ekberg do Felliniho filmu “La Dolce Vita” (1960); slávna pyžama “Palazzo” od Galiztine sa stala symbolom doby, v ktorej si ho obliekala Claudia Cardinale pri nakrúcaní “Ružového pantera” (1963) a nezabudnuteľné legendárne šaty v imperiálnom štýle od módneho domu Gattinoni, ktoré mala na sebe Audrey Hepburn vo filme Vojna a mier nakrútenom v roku 1956, ktorý bol za kostýmy nominovaný na Oscara. V osemdesiatych rokoch to boli zasa slávne šaty, ktoré pre Jaqueline Bisset do filmu “Divoká orchidea” (1988) navrhol Luciano Soprani.
Patria sem aj nádherné kreácie pre “červený koberec”, ktoré si dámy obliekajú na premiéry alebo na odovzdávanie Oscarov. Ako napríklad tylové šaty od Prady vyšívané zlatými flitrami, ktoré mala na sebe Cate Blanchet (2000) a šifónové šaty navrhnuté pre Milu Jovovich na premiéru filmu Johanka z Arku (1999).
Nesmie samozrejme chýbať ani pánska haute couture zastúpená smokingom od Angela Litrica vytvoreným pre Rossana Brazziho (1958) a smokingom od značky Brioni pre neporaziteľného agenta “007 – Jamesa Bonda”, alias Piercea Brosnana, ktorý mal na sebe v bondovke “Die Another Day” (2002).
Takisto nesmú chýbať nezameniteľné kreácie jednotlivých návrhárov, počnúc nepostrádateľnými “červenými” od Valentina, ktoré mala na sebe Elizabeth Hurley  pri príležitosti Estée Lauder’s Charity (Londýn – 1998); večerné šaty od Fausta Sarliho inšpirované Valeriou Mazza (1996). Osobnosť každého z talianskych návrhárov je dešifrovateľná prostredníctvom šiat – symbolov: od typicky mužských línií Giorgia Armaniho na jeho ženskom smokingu “Regimental”, vyšívanom zlatou a modrou, po “flitrované” veľké a farebné šaty “výkrik ženy” od Enrica Coveriho (1997). Takisto kúzlo látok a výrazne etnického štýlu od Etra (2000); kolekcia India od Waltera Albiniho; nezameniteľné šaty “bábika” z kašmíru a taftu od Laury Biagiotti (2002); neúcta rebelského génia Moschina vyjadrená bezpočtom čiernych čipkových podprseniek naaplikovaných na večerné šaty (1988); Versaceho láska k luxusu a k trbletu stelesnená v jeho šatách zo Swarowského krištáľov (1998/99) a vo veľmi často fotografovanom modeli “Jungle”, “imidžových šatách Donatelly”, vytvorených pre Jennifer Lopez na odovzdávanie Music Award (2000). Móda je veľmi úzko spätá s kultúrou prostredníctvom kostýmu “Carmen” od Renata Balestru pre Mariu Callas (1996), výtvorov Lancettiho (1986/1987) inšpirovaných Picassovou tvorbou a maliarov orientalistov premietnutých zasa do tvorby Raffaely Curiel (2009).

Je tu aj bon-ton couture Lorenza Rivu premietnutý do svadobných šiat princeznej Bianky d´Aosta (1995), dokonalé výšivky a ručné maľby inšpirované benátskymi freskami z osemnásteho storočia, ktoré vytvoril Gai Mattiolo, potlače Emilia Pucciho a neustále pátranie po sofistikovaných materiáloch Marelly Ferrery pretavené do šiat-sochy poskladaných z ručne vyšívaných mozaikových kamienkov inšpirovaných schodišťom v S.Maria del Monte di Caltagirone: slávnej talianskej pamiatky, chránenej Unescom. U Antonia Marrasa je to zasa “čierna Madona” (1998), uctievaná sardínskymi baníkmi.
Nakoniec nezameniteľný štýl Gucciho, ktorého tvorcom je Tom Ford; sofistikovaný Gianfranco Ferrè; ženskosť zdôraznená rozmarnou Mariellou Burani; zmyselnosť Genny, Missoniho “put together”, plisé Krizie, ľahkosť Alberta Ferrettiho, dôstojnosť Egona Furstenberga, potlačený hodváb  s efektom “animalier” Roberta Cavalliho, elegancia Max Mary, luxusná strohosť Ermanna Scervina, bohatosť Roberta Scarpu, rozmarnosť Franca Ciambellu, a typická mediteránna ”mäkkosť”, ktorú stvorili Dolce & Gabbana.
Nevídané a nenapodobiteľné spracovanie kožušín Fendiho  ruka v ruke s Trusardiho najstrovstvom a dizajnom, spolu s  umením spracovania kože Nazarena Gabrielliho.
Zabúdať netreba ani na značkovú spodnú bielizeň od La Perly a módne doplnky, ktorým svoje meno prepožičali výrazné osobnosti: prvý kozmetický kufrík vytvorený pre Jaqueline Kennedy Heliettou Caracciolo (1975), náhrdelník, ktorý zdobil Nancy Reagan a náušnice pre Hillary Clinton. “Bagonghi” od  Roberty di Camerino, ktoré si tak obľúbila Grace Kelly (1959); sandále pre Madonnu do filmu “Evita”, verné reprodukcie tých, ktoré nosila Evita Peròn, ich tvorcom bol Salvatore Ferragamo, ako aj balerínky, model Audrey Hepburn z filmu “Prázdniny v Ríme”.

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Fiorella Galgano a Alessia Tota

Ďalšie výstavy/akcie


Pálffyho palác / Výstava
Autorka: Mária Čorejová
Kurátor: Miroslava Urbanová
16. 6. 2017 - 3. 9. 2017
Pálffyho palác / Výstava
Kurátor: Zsófia Kiss-Szemán
8. 6. 2017 - 1. 10. 2017
Mirbachov palác / Výstava
Autor: Imrich Weiner-Kráľ
Kurátor: Dagmar Kudoláni Srnenská
6. 4. 2017 - 25. 6. 2017
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Mária Terézia na uhorskom sneme 11. septembra 1741
Autor: Lorenz Neumayer (Neymayer), R. Schein (?)
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.