Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

Tivadar Csontváry Kosztka, Ladislav Mednyánszky | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Vedeli ste, že

GMB vydala k stálym expozíciám umenia 19. a 20. storočia nových sprievodcov v slovenskom a anglickom jazyku?

Výstava

Tivadar Csontváry Kosztka, Ladislav Mednyánszky

Mirbachov palác (pozrite kontakt)
24. 1. 2019 - 31. 3. 2019

„MOJIMI KRÍDLAMI SÚ INŠPIRÁCIA A SILA VÔLE“  

(Sila inšpirácie)

 

„Narodil som sa 5. júla 1853 v Sabinove ako Tivadar Mihály. Môj otec, Dr. László Kosztka, bol lekárom a lekárnikom. Nefajčil a nepil. Zomrel v roku 1904 v Jászapáti vo veku 88 rokov. Bol vášnivým poľovníkom a výrobcom rakiet. Doma sme chovali chrty, stavače, vyžly, často aj vlčie mláďatá, líšky či sovy, a koncertoval tam celý kŕdeľ spevavých vtákov. Pre nás, šiestich súrodencov, tam bola hojdačka, kolkáreň, gymnastika, malé strelné zbrane a poľovník Janči. V športe, samozrejme, hrali prím chlapci Kosztkovci. Ak sme niečo vyviedli, dostali sme výprask a zatvorili nás do tmavej pivnice. Na všetko si jasne pamätám, dokonca aj na tú veľkú planétu. Ako dieťa som tú veľkú kométu letiacu ponad náš dom obdivoval sediac v lone svojej pestúnky.

 

Ako školák som nenávidel bifľovanie, Bibliu som považoval za rozprávku, lákala ma skôr divoká príroda, počúvanie spevu slávika a pozorovanie kvetov, na okvetných lístkoch ktorých sa hmýrili húfy motýľov, čmeliakov, včiel a hmyzu. Otec sa zo Sabinova presťahoval do Seredného a my, štyria chlapci, sme sa dostali do užhorodského gymnázia. Dobre si pamätám, že v Užhorode som bol prvý pri hrách, výletoch, poľovačkách, plávaní aj korčuľovaní. Popri tom som sa ešte vo veľkom venoval aj chovu priadky morušovej. Pochopiteľne, moje vysvedčenie nemohlo byť najlepšie, a tak ma otec dal do Prešova za obchodníka.

 

Tri a pol roka som bol obchodníkom a potom som sa vlastnými silami stal lekárnikom. Po získaní diplomu som rok pracoval ako dobrovoľník v Úrade primátora Budapešti a študoval som právo. Túžba po vedomostiach má nútila prečítať množstvo kníh. V rokoch 1877/1878 som vtedajšiemu ministrovi poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu predložil akési memorandum, v ktorom som uviedol praktické ciele chovu priadky morušovej a žiadal som, aby sa zaviedlo na školách ako povinný predmet.

 

Potom prišla katastrofálna povodeň v Segedíne a ja som musel koordinovať univerzitných študentov. Vrátil som sa poriadne prechladnutý a písanie i čítanie mi robilo ťažkosti. Lekári mi odporúčali dlhší oddych, a tak som sa dostal do Tatier, do lekárne v Spišskej Novej Vsi ako provizórium. Po niekoľkomesačnom odpočinku raz pred lekárňou zastal volský záprah naložený drevom. Voly podriemkavali a ja som tento výjav nakreslil na recept.

Táto kresba, spolu ešte s jednou (Karpaty), zostala u riaditeľa kresliarskej školy Keletiho v hlavnom meste ako moja prvá kresba. Bolo by naozaj zaujímavé, keby sa ešte niekedy objavila.

 

Zo Spišskej Novej Vsi som sa ponáhľal rovno do Ríma, kde som sa po niekoľkých mesiacoch štúdia rozhodol, že budem musieť pracovať dvadsať rokov, aby som dosiahol alebo prekonal slávnych majstrov.

 

Z Ríma som sa dostal za lekárnika do Osijeku. Tam som sa dozvedel o Munkácsyho Pilátovi, ktorého som musel v Budapešti vidieť. Rok nato som sa v Paríži zamýšľal nad tým, ako zdolám ťažkosti, keď mi nikto nepomôže.

 

So serióznym plánom som sa náhlil domov a v Haliči som si otvoril lekáreň. Po niekoľkých rokoch vytrvalej a usilovnej práce som docielil, že nemala žiadne dlhy, a keď dosiahla mesačný výnos sto korún, dal som ju do prenájmu a odišiel som do Mníchova do Hollósyho školy kresliť podľa prírody. Desať kresieb z týchto čias je vystavených na tejto výstave. Na odporúčanie môjho priateľa Sándora Liezen-Mayera som po šiestich mesiacoch z Mníchova odišiel do Karlsruhe k učiteľovi Kallmorgenovi, ktorý ma po troch mesiacoch poslal do Talianska. Maľujúc pobrežie Dalmácie som sa však dostal len po Dubrovník, odkiaľ som odišiel na düsseldorfskú akadémiu, kde mi jej riaditeľ povedal, že už viem viac a školu nepotrebujem.

 

Odcestoval som teda do Paríža a zapísal sa na Akadémiu Julian. Bola to však chyba, lebo tam nedovoľovali voľnú kresbu. A formu, ktorú mi chceli Francúzi nanútiť, som jednoducho odmietol. Tak som sa dostal z akadémie rovno do Pompejí, kde som sa pustil do veľkoplošného obrazu, ktorý sa spolu s ďalšími štúdiami váľa na mojej povale. Odvtedy som z roka na rok kdesi-čosi namaľoval a postupne som sa zdokonaľoval, a to až do namaľovania Jupiterovho chrámu v Aténach v roku 1904. Je to prvý obraz, ktorého plátno divák už nevidí. A na záver musím spomenúť, že o mojej výstave minulý rok v Paríži sa kritik New York Heraldu vyjadril, že prekonala všetky maľby sveta. Tento výsledok som očakával až po dvadsiatich rokoch tvrdej práce. A za to, že sa to stalo skutočnosťou skôr, vďačím jedine Stvoriteľovi a nikomu inému.“

Csontváry

 

(Csontváryho autobiografia v katalógu výstavy z roku 1908)

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Ďalšie výstavy/akcie


Mirbachov palác / Výstava
Autor: Josef Lada
23. 11. 2018 - 24. 2. 2019
Pálffyho palác / Výstava
Kurátorka: Alexandra Tamásová
15. 11. 2018 - 20. 1. 2019
Pálffyho palác / Výstava
Autor: Daniel Boschung
1. 11. 2018 - 3. 2. 2019
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Ohňostroj v Hofvijver
Autor: Romeyn de Hooghe
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.