Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

Pocta veľkému maliarovi Rudolfovi Krivošovi | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Vedeli ste, že

GMB vydala k stálym expozíciám umenia 19. a 20. storočia nových sprievodcov v slovenskom a anglickom jazyku?

Výstava

Pocta veľkému maliarovi Rudolfovi Krivošovi

Autor: Rudolf Krivoš
Mirbachov palác (pozrite kontakt)
22. 9. 2017 - 8. 1. 2018

Rudolf Krivoš, narodený 16. novembra 1933 v Tisovci, je jediný žijúci galandovec. Bol spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá svojou tvorbou a programovým vyhlásením z roku 1957 zohrala dôležitú úlohu v zápase o moderný výtvarný výraz v Československu. Galandovci vystavovali spoločne v rokoch 1957 až 1968. Prvá výstava sa konala v Žiline, posledná v Berlíne. Boli to priatelia, ktorí sa poznali zo štúdia na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave. Nikdy nemali pevný spoločný výtvarný program, ale spájal ich negatívny postoj k oficiálnej štátnej doktríne socialistického realizmu. Predovšetkým to boli charizmatické osobnosti s rozdielnou tvorbou hľadajúce vlastnú cestu.

     Rudolf Krivoš už počas štúdia na oddelení figurálnej maľby Vysokej školy výtvarných umení u prof. Jána Mudrocha vynikal nielen talentom, ale i veľkým rozhľadom a usilovnosťou. Štúdium ukončil v roku 1956 diplomovou prácou, za ktorú získal cenu školy. Doba hľadania vlastného výtvarného výrazu nebola dlhá, vlastný štýl našiel už začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia.

     V Mirbachovom paláci je vystavených sedemdesiatjeden najvýznamnejších Krivošových obrazov z desiatich slovenských galérií, z Národnej banky Slovenska, z majetku autora a siedmich súkromných zberateľov. Zásluhou samotného autora, ktorý sa významne podieľal na výbere diel, výstava prezentuje nový pohľad na jeho tvorbu. Nejde len o niektoré doteraz nepublikované obrazy. Žiadny kunsthistorik by si nedovolil na súbornej reprezentatívnej výstave ukončiť výber rokom 1990. Po tomto roku vzniklo veľa zaujímavých obrazov, ale autor žiadny z nich vystaviť nechcel, nevybral ani žiadnu krajinu.

     Výstavu sme pripravovali takmer dva roky. Bola to kolektívna práca a chcel by som poďakovať všetkým galériám a súkromným zberateľom, ktorí nám vyšli v ústrety a zapožičali nám diela na výstavu. Je zaujímavé, že výpožičku odmietli len tí, čo obrazy získali od autora darom. Ďakujem všetkým, čo so mnou na tomto náročnom projekte spolupracovali: odbornému poradcovi I. Jančárovi, autorovi textu v publikácii J. Mojžišovi, ambicióznej grafičke A. Andreutti-Pokornej a A. Sopkovej z Galérie mesta Bratislavy.

     Mimoriadne maliarske dielo Rudolfa Krivoša je dôležitou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. To by si Slovensko malo strážiť a opatrovať ako oko v hlave.

 

Jan Kukal, výber diel a koncepcia výstavy  

_____________________________________________________

Rudolf Krivoš mal prvú samostatnú výstavu pred 54 rokmi práve v Galérii mesta Bratislavy. Prítomná výstava však korešponduje o čosi výraznejšie s umelcovou druhou výstavou usporiadanou pod názvom “Obrazy” v Galérii mesta Bratislavy roku 1968. Predovšetkým v tejto súvislosti by sme chceli upozorniť návštevníkov aj na knižnú publikáciu pripravenú pri príležitosti výstavy výberu z celoživotnej tvorby a diela Rudolfa Krivoša roku 2017. Publikácia vznikla s ambíciou byť relevantným príspevkom potvrdzujúcim umelcove živé i nepokojné svedectvo. Najmä však by chcela byť integrálnou súčasťou výstavy ako pokusu o prehodnotenie a nastolenie nového pohľadu na Krivošove dielo a jeho postavenie v príbehu moderného slovenského výtvarného umenia.

Rrudolf Krivoš sa narodil 16. 11. 1933 v Tisovci, kde roku 1951 zmaturoval na miestnom gymnáziu. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave študoval na oddelení figurálnej maľby u Jána Mudrocha. Štúdium absolvoval roku 1956 a vzápätí sa začal aktívne zúčastňovať na výstavách, ktoré úspešne demonštrovali generačný pohyb programového návratu k princípom moderného umenia. Od vzniku Skupiny Mikuláša Galandu roku 1957 bol jej aktívnym členom a spoluformoval skupinové prostredie, ktoré sa preslávilo svojou nezvyčajne ráznou obhajobou moderného i súčasného umenia v nežičlivom prostredí vynucovaných dogiem socialistického realizmu. Príklad živej tradície moderného umenia prezentovali vyznávaním pevných kompozičných zákonitostí z rodu cézannovskej a kubistickej lektúry, lyrickosť i expresiu avantgardného experimentovania s uvoľneným koloritom a zdôraznenou znakovosťou a autentickými tematickými inováciami.

Tvorba Rudolfa Krivoša bola od začiatku 60. rokov 20. storočia sústredená na obrazové cykly s témou “Symbolov” či “Symbolov figúry”. Formálne prostriedky a špecifická znakovosť týchto obrazov dali vyniknúť maliarskej práci so štruktúrami stekajúcich farebných hmôt i výraznej deštrukcii expresívne zbrázdených farebných polí. Vlastne aj medzi dielami ostatných galandovcov predstavovali výnimočné súznenie s aktuálnym odkrývaním problémov odcudzeného človeka v konkrétnej situácii. Jednoducho povedané, Rudolf Krivoš v sérii obrazov “Symbolov figúr” spozornel pred ohrozenou ľudskosťou figúr vynárajúcich sa z mĺkvej temnoty krivošovských hnedých farieb. Napokon, práve spomenutá fragmentácia a rozklad tvarov boli vnímané nielen ako bytostné znepokojenie zo zmaru, ale aj ako hlboko očistná práca vrastajúca do novej nádeje.

V tom čase spisovateľ Ján Johanides našiel – určite šťastným riadením osudu –  interpretačný kľúč ku Krivošovmu maliarskemu dielu. Predovšetkým k téme obrazu človeka, zvláštneho, na prasknutie napätého človeka, ku ktorému sa obrátil “hlasom volajúcej intuície”. Najmä obrazy z tematického okruhu “Hmyzích tvarov” či “Lisov”, obrazy ťažiace zo sváru expresívne zaznamenaných farebných štruktúr a hladkou maľbou pojednaných predmetov či ich detailov inšpirovali spisovateľa Johanidesa k označeniu Krivoša ako maliara organizmov, z ktorých stiahli kožu.

V čase pod absurdne sprísneným dohľadom bola ozajstným tŕňom v oku normalizačnej moci spoločenská apelatívnosť v najexponovanejšej, teda tematickej vrstve Krivošových obrazov. Maliar reagoval na normalizačné móresy najmä obrazmi z voľného, ale rozsiahleho cyklu “Pamätníkov”. Rozmerné obrazy ako “Pamätník nerovnosti”, “Pamätník ľahostajnosti”, “Pamätník rozkladu”, “Pamätník pokory”, “Preťažený pamätník”, “Pamätník lability” či “Pamätník zdvihnutému prstu” z 80. rokov 20. storočia, v ktorých sa doslova kríži estetický rozmer s občianskou angažovanosťou. Veď ironické až sarkastické “pamätníky” k pocte normalizačného dozorujúceho systému boli predovšetkým výsmechom znormalizovanej socialistickej kultúrnej prevádzky, ale aj tragickým svedectvom o poklesnutej morálke a banalitami prežratej skutočnosti normalizácie.

Ešte v čase “pamätníkov” začal Rudolf Krivoš pracovať aj na obrazoch, ktorými sa pustil do ozaj vášnivého dialógu so “Symbolmi figúr” zo 60. rokov 20. storočia. Do nového a predovšetkým zvláštneho dialógu s obrazmi, v ktorých mladý maliar s úzkosťou obnažoval ohrozenú ľudskosť. Lenže v čase tesne pred i po udalostiach z novembra 1989 ten dialóg nemohol nekonotovať s výraznými politickými a spoločenskými zmenami. Krivošove obrazy však teraz akosi ešte aj o poznanie zrejmejšie odkrývali symbolmi deštruovaného súčasníka i o čosi hlbšie ukryté symboly “mäsožravých” 50. rokov 20. storočia. Rovnako tak aj o poznanie presvedčivejšie odkrývali móresy času neprávostí, v ktorom Rudolf Krivoš vyzliekal z kože “Symboly figúr”.

Prítomná retrospektívna výstava maliarskeho diela Rudolfa Krivoša v Galérii mesta Bratislavy je skvelou príležitosťou spoznať to dielo v ozaj reprezentačnom výbere. Zároveň s jeho poznaním získať aj nový, štruktúrovanejší pohľad na povojnové dejiny moderného slovenského výtvarného umenia. V tom pohľade by však nemalo chýbať vedomie o sarkastickom memente “Pamätníka zdvihnutému prstu”. Vedomie a výzva poznávania a porozumenia podstate sveta.

 

Juraj Mojžiš

FPU_podpora.jpg

 

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Rudolf Krivoš

Ďalšie výstavy/akcie


kaplnka sv. Jána Evanjelistu, Františkánska ulica / Externá expozícia
12. 12. 2017 - 31. 12. 2018
Mirbachov palác / Výstava
Autor: Max Esteban
2. 11. 2017 - 14. 1. 2018
Pálffyho palác / Výstava
Autor: John Demos
2. 11. 2017 - 14. 1. 2018
Pálffyho palác / Výstava
Autor: Adam Friedrich Oeser
Kurátorka: Jana Luková
19. 9. 2017 - 21. 1. 2018
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Zimná krajina
Autor: Remigius Adrianus Haanen
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.