
Vedeli ste, že
GMB v roku 2011 oslávila 50. výročie založenia?




Hľadanie identity
Galéria mesta
Bratislavy, Mirbachov palác, 11. február – 24. apríl 2016
Oravská galéria
v Dolnom Kubíne, 30. jún – 4. september 2016
Narodil sa ako Arnold Weiss, zomrel ako Peter Kubínčan.
Narodil sa ako izraelita, zomrel v koncentračnom tábore ako
pokrstený katolík.
Narodil sa v Pruskom kráľovstve, žil
v rakúsko-uhorskej monarchii a v Československej republike, zomrel neznámo
kde.
Cítil sa ako verný Oravčan, a predsa sa presťahoval do
Martina.
Nevedel dobre po slovensky, ale jeho najväčším podporovateľom
bola Matica slovenská.
Začal študovať sochárstvo, no poznáme ho ako maliara.
Arnold
Peter Weisz-Kubínčan (1898 – 1944) je predstaviteľom slovenského netradičného
žánrového maliarstva medzivojnového obdobia. Jeho tvorba sa formovala na
základe expresionistickej maľby a motivicky vychádzala predovšetkým zo
slovenskej reality Oravy, Liptova a Turca. Jeho život sprevádzal neustály
vnútorný nepokoj, ktorý sa prejavil v neprestajnom hľadaní vlastnej
identity. Do jeho života výrazne zasiahli historické udalosti prvej polovice
20. storočia, ktoré do veľkej miery spečatili aj jeho osud.
Zámerom výstavy a tejto vôbec prvej
monografie o Arnoldovi Petrovi Weiszovi-Kubínčanovi je priblížiť jeho
osobitú tvorbu a výnimočnú osobnosť na základe rozsiahleho obrazového
a dokumentárneho výskumného materiálu.
Arnold
Peter WEISZ-KUBÍNČAN
(1898 Usch/Ujść, Poľsko – 1944
Auschwitz-Birkenau, Poľsko alebo Sachsenhausen, Nemecko)
V rokoch 1913 – 1916
navštevoval Umeleckopriemyselnú školu v Budapešti, kde študoval
sochárstvo. V roku 1917 musel narukovať. Po vojne v roku 1920
pokračoval v umeleckých štúdiách v Berlíne. Okolo roku 1923 sa vrátil
do Dolného Kubína, od roku 1934 žil v Martine. Od roku 1933 používal aj
prídomok Kubínčan, v roku 1939 sa dal pokrstiť a prijal meno Peter. Zomrel
za nejasných okolností počas alebo po prevoze do koncentračného tábora
v Auschwitzi-Birkenau pri Krakove alebo v Sachsenhausene
v Nemecku. Rovnako tragický osud postihol aj jeho diela, jeho maľby
v majetku rodiny Krommerovcov boli podobne ako diela jeho švagra Helmuta
Krommera v roku 1945 zničené. Kolekcie diel maliarovej predčasne ukončenej
tvorby, ktoré sa zachovali po holokauste, svedčia o jednom
z najautentickejších výtvarných prejavov v medzivojnovom umení
Slovenska.
Arnold
Weisz sa počas štúdií v povojnovom Nemecku dostal vďaka svojmu strýkovi
Hugovi Simonovi blízko k ohnisku nemeckého umeleckého diania. Jeho strýko bol
spätý s poprednými predstaviteľmi nemeckého expresionizmu, dobre sa poznal
s členmi pokrokovej Novembrovej skupiny (Die Novembergruppe) a Novej
vecnosti (Neue Sachlichkeit) a mladý Weisz sa intenzívne oboznamoval
s tvorbou predstaviteľov predvojnovej nemeckej expresionistickej maľby
(okrem iných F. Marca a A. Mackeho). Z jeho diel cítiť aj vplyv rakúskych
autorov s tragickým pohľadom na svet (O. Kokoschka). Prvé Weiszove kresby
s uchvacujúcimi nervnými líniami v neúprosnej naturalistickej podobe
a s tematicky vyhraneným zámerom udávali jasné smerovanie maliarovej ranej
tvorby. Po návrate na Slovensko zotrval vo svojom náročnom a nezávislom
umeleckom programe expresionistickej maľby, ktorý využíval pri námetoch daného
okolia. Uchvátila ho Orava, podľa vlastných slov mu „učaroval“ život
a rytmus na Orave, jej príroda i ľud. Z tohto nezvyčajného
spojenia vzišli diela v tradičnejšom chápaní žánrového námetu, ale jeho
neskoršia tvorba v dôsledku existenciálnej osamotenosti a rozorvanosti
vyvrcholila v symbolické obrazy ľudskej tiesne, bezmocnosti
a zúfalstva. Razantné, až agresívne ťahy štetca v prenikavých farbách
hlásia neutíšiteľnú bolesť a nekonečný nepokoj každej bytosti.
Weisz-Kubínčan sa dostal do štádia, kedy sa každá postava, každá bytosť, ba aj
krajinomaľba stala symbolickým, plnohodnotným portrétom maliara, verným obrazom
jeho vnútorného sveta.