
Vedeli ste, že
Galéria mesta Bratislavy vydáva detských sprievodcov k výstavám?

Legenda svetovej koláže
Táto
výstava je spomienkou na Jiřího Kolářa, umelca svetového významu, ktorý by sa 24.
septembra 2014 dožil sto rokov. Medzinárodné uznanie si získalo predovšetkým
jeho výtvarné dielo. Jeho poézia nie je menej kvalitná, ale pre jazykovú
bariéru sa horšie komunikuje. Je naozaj ťažkým prekladateľským orieškom.
Presadil sa kolážami, v ktorých využíval nielen všetky známe prostriedky
a techniky, ale vynašiel aj množstvo nových.
Narodil
sa v proletárskej rodine v juhočeskom Protivíne ako syn pekára
a práčky. Mladosť prežil
v Kladne,
kde sa po ukončení meštianky vyučil za truhlára. Už v roku 1941 vyšla jeho
prvá básnická zbierka Křestný list. V roku
1942 sa zaslúžil o založenie významnej Skupiny 42. Okrem Kolářa boli jej
členmi aj ďalší básnici ako Josef Kainar, Ivan Blatný, Jan Hanč, maliari František
Gross, František Hudeček, Jan Kotík, Kamil Lhoták, Bohumír Matal, Jan Smetana,
Karel Souček, sochár Ladislav Zívr, fotograf Miroslav Hák a teoretici
Jindřich Chalupecký a Jiří Kotalík.
V roku 1949 sa oženil s výtvarníčkou
Bělou Helclovou. V rokoch 1950 – 1952 dokončil svoju najznámejšiu básnickú
zbierku Prométheova játra. V roku
1953 rukopis zabavila polícia a komunistická justícia Kolářa odsúdila na
rok vezenia. Po deviatich mesiacoch sa dostal von na amnestiu. Po prepustení sa
denne stretával s priateľmi pri „Kolářovom stole“ v pražskej kaviarni
Slávia až do svojho odchodu na študijný pobyt do Berlína v roku 1979.
Koncom päťdesiatych rokov minulého
storočia sa postupne rozlúčil s verbálnym básnictvom a slovo vytlačil
na samý okraj svojho diela. Jeho koláže mali obrovský úspech. Po prvej
samostatnej výstave v Londýne v roku 1963 úspešne vystavoval
v mnohých významných galériách v Európe
i v
Severnej a Južnej Amerike. Prestížne Guggenheimove múzeum v New Yorku
vystavilo veľké súbory jeho diel dokonca trikrát, v roku 1975, 1979
a 1985. Na americkom kontinente vystavoval na bienále v Sao Paule,
v kanadskom Toronte a Vancouveri, ďalej v Chicagu, Dallase
a Buffale. Prevažná väčšina výstav sa však konala vo významných galériách
v Európe: Paríž, Rím, Londýn, Ženeva, Kolín nad Rýnom, Bazilej, Kassel,
Mníchov, Norimberg, Essen, Miláno, Turín, Bern, Zürich, Florencia, Brusel, Štokholm,
Viedeň, Salzburg, Rotterdam, Berlín, Bochum, Brémy, Atény, Cannes, Madrid,
Barcelona, Krefeld, Düsseldorf, Hamburg a Lisabon. Neuveriteľné!!! V roku
1963 potvrdil aj svoj organizačný talent a založil Skupinu Křižovatka, kde
okrem neho a jeho ženy Běly pôsobili aj Zděnek Sýkora, Otakar Slavík,
Karel Malich a ďalší. V rokoch 1971 až 1989 sa nesmela v Česku
konať žiadna výstava Jiřího Kolářa a nevyšla ani žiadna jeho básnická
zbierka. Dokonca bola skonfiškovaná aj jeho monografia od M. Lamača
a rozmetané sadzby jeho kníh. V roku 1977 ako jeden z prvých
podpísal Chartu ´77.
V roku 1979 síce dostal povolenie na
ročný študijný pobyt v západnom Berlíne, ale po jeho ukončení mu nebolo
dovolené vrátiť sa do vlasti. V roku 1980 sa usadil v Paríži, ale
komunistická moc na neho nezabudla. V roku 1982 bol odsúdený na rok
vezenia a stratu celého majetku. V roku 1984 získal francúzske
občianstvo a dokončil svoj Slovník method,
kde zhrnul všetky svoje techniky koláže. Mnohé z nich sám vynašiel. Nie
náhodou je vo svete často prezentovaný ako Picasso koláže.
Po desiatich rokoch pobytu v Paríži
sa v roku 1990 prvýkrát vrátil do Prahy a ešte v tom istom roku
založil s Václavom Havlom Cenu Jindřicha Chalupeckého pre mladých umelcov.
V roku 1993 sa ako skoro osemdesiatročný dočkal svojej retrospektívnej
výstavy v Národnej galérii v Prahe. V roku 1999 sa definitívne
vrátil do Prahy, kde sa jeho životná púť uzavrela 11. augusta 2002.
Vďaka mimoriadnemu talentu, neuveriteľnej
usilovnosti, skromnosti a disciplíne sa z kladnianskeho pekárskeho
učňa a truhlára stal jedným z najznámejších a svetovo
najoceňovanejších českých výtvarných umelcov.
Jan
Kukal