Vedeli ste, že
Galéria mesta Bratislavy vydáva detských sprievodcov k výstavám?
Laurence Jenkell v Bratislave
Výstava Laurence
Jenkell sa uskutoční v našej galérii, a preto by som si dovolil, skôr
ako vzdialený pozorovateľ, napísať zopár osobných poznámok k jej dielam,
ktoré ma okamžite zaujali a ktoré, verím, sa v Bratislave stretnú so
zaslúženým ohlasom. Čím sú iné a svojské? Plastiky Laurence Jenkell
udivujú svojou ľahkosťou a čírosťou, akoby sa chceli odpútať od pozemského
sveta, akoby ignorovali zákony gravitácie a snažili sa zbaviť hmoty tak, ako sa
pri hlbokých meditáciách oslobodzuje duša od hmotného tela. Túto – parafrázujúc
Milana Kunderu – „neznesiteľnú ľahkosť bytia“ symbolizujú aj krehké motýle,
symboly prerodu niečoho odpudivého na neobyčajnú krásu. Jej diela inšpirované DNA sú zobrazením štruktúr, do
ktorých sú zakódované všetky informácie. Laurence Jenkell sa tu pri motýľoch
a DNA pohráva s otázkami prerodu, času, odovzdávania informácií,
zrodu a zániku, ale aj pamäti. Napriek náročnosti technologických postupov
sú výsledkom subtílne tvary, čarovná hra s priestorom, líniou, hmotou, na ktorej
sa neobáva použiť ani pastelovejšie farby. Jej azda najznámejší projekt
monumentálnych cukríkov (vystavených v Paríži na Champs-Élysées,
neskôr od radnice cez park Monceau až po námestie Étoile) má však iný charakter. Zvlášť na mňa
zapôsobili v konfrontácii s dielami aj u nás vystavovaného
anglického sochára Tonyho Cragga. Svojským spôsobom rozvíjajú princíp hry Nového
realizmu povýšením niečoho bežného a banálneho na piedestál umenia. Okrem
iného majú aj zvláštny a vzácny dar – okamžite sa vryjú hlboko do pamäti
a ostávajú uchované kdesi v podvedomí. Pôsobia monumentálne, ale
vyvolávajú v nás aj asociácie na bezstarostný čas detstva a zároveň nás
lákajú svojím vnútrom. Ale to, čo je v skutočnosti ich obsahom, už umelkyňa ponecháva
na našu fantáziu. Skutočne tam môže byť aj niečo sladké?
PhDr. Ivan Jančár
Partner výstavy
Ďalšie výstavy/akcie
